slovnik

2. Pokojné Zotrvávanie

Napísané Gnostickým Inštruktorom

Iba svetlo vedomia, riadené nie z rôznych uhlov, ale plne zamerané a sústredené na nás, dokáže ukončiť kontrast psychologickým protirečeniam. Iba takto v nás dokážeme zriadiť pravú vnútornú rovnováhu. – Samael Aun Weor, Veľká Vzbura

Pozornosť znamená “nasmerované uvedomovanie“. My používame tento termín Bdelosť, čo vyjadruje veľmi aktívnu, veľmi zameranú formu pozornosti; ako strážca, ako vojak v čase vojny. Bdelá osoba si nemôže dať pauzu, nemôže sa zastaviť, nemôže odpočívať. Meditácia závisí na tomto úsilí. Kde nie je bdelosť, tam nemôže byť meditácia. Takže týmto dokážeme pochopiť, prečo existujú praktici meditácie, ktorí praktikujú 10 alebo 15 rokov a nikam sa nedostanú. Je to práve preto, že sa neučia ako byť bdelý po celý deň. Pravdou je, že meditácia nikdy neprestáva. Prakticky povedané, medzi vašim prebudeným každodenným životom a časom kedy si sadnete meditovať, by nemal byť rozdiel. Nemal by byť rozdiel v tom ako dávate pozor. Jediný rozdiel je ten, že si sadnete a zameriavate sa na jednu vec, zatiaľ čo behom dňa sa na vás vrhá mnoho vecí, takže musíte zvládnuť všetky prichádzajúce dojmy s vedome nasmerovaným uvedomovaním.

Pozornosť a uvedomovanie sú príbuzné, ale nie rovnaké. Pozornosť je zameraná; uvedomovanie je rozptýlené. Dobrým príkladom na zváženie je svetlo sviečky: svetlo, ktoré tá sviečka vrhá okolo seba do priestoru je uvedomovanie. Ale svetlo baterky je Pozornosť: je zamerané na jednu vec.

Meditujúci sa učí rozvinúť obe tieto prejavenia vedomia; ale aby meditoval správne, tak musí medzi nimi rozlišovať. Bdelosť alebo nasmerovaná pozornosť sa používa na preniknutie do pravej podstaty akýchkoľvek javov.

A preto Bdelosť je nevyhnutnou podmienkou pre meditáciu. A čo toto znamená je, že v každej chvíli, každý okamih, musíme dávať pozor. Toto je dôvod, prečo všetky rôzne duchovné tradície kladú dôraz na to, aby sme boli “v okamihu“, uvedomujúci si, ostražití, plní mysle; tieto termíny presahujú dogmu a náboženstvo. Sú to funkcie vedomia, ktoré nemôžete preskočiť ak očakávate, že budete meditovať.

Meditácia je prehlbovanie tejto Bdelosti. Meditácia nie je “pozeranie do blba“. Pozeranie do blba je snívanie a fantazírovanie, opakom meditácie. Nato aby sme porozumeli čo je meditácia, musíme aplikovať nasmerovanú pozornosť, ostražitosť, po celý deň, každý okamih, vždy snažiac sa vidieť samých seba novým spôsobom, ako keby sme sa nikdy predtým nevideli.  

Etika a Morálka

Človeče poznaj sám seba a budeš poznať Vesmír a jeho Bohov...

Toro seba poznanie, táro Gnóza, začína s ostražitosťou, bdelosťou, s tým, že dávame pozor. Toto je základom všetkých systémov Etiky a Morálky. Jedná sa o kodifikované pravidlá, ktoré majú pomôcť praktikantovi dosiahnuť dvoch vecí. Prvou z nich je uvedomovanie si samých seba a druhou je prestať vytvárať karmu. Etika a morálne kódexy existujú, aby sme mohli zastaviť škodlivé akcie (činnosti).

Toto je prvá fáza meditácie, pretože pokiaľ budeme naďalej pokračovať v hocijakom správaní, ktoré druhým ubližuje alebo v nás vytvára negatívne výsledky, dovtedy budeme vytvárať karmu, vytvárať nerovnováhu. Tieto aktivity vytvárajú v mysli vlnky a vlnky v prírode a tým sa hýbe kyvadlom; to znamená, že v nás nie je žiadna stabilita a teda ani skutočný pokoj. Takže keď konáme násilne alebo v hneve, tak v sebe alebo v druhých ľuďoch vytvárame narušenie energie. A tá vibrácia, tá energia okamžite brzdí meditáciu. Cieľom meditácie je predovšetkým ustáliť myseľ, kultivovať pokojnú myseľ. Iba vtedy môžeme dostať informácie. Ak je myseľ aktívna, rozrušená a podráždená, vtedy nedokážeme meditovať. A preto, ak vytvárame škodlivé energie v našich životoch, v prostredí a v mysli, tak nemôžeme meditovať. Takže prvým krokom je zredukovanie týchto energií.

Etika a morálka sú v Sanskrite nazývanými Yama (Jama) a Niyama (Nijama), čo znamená “urobiť“ a “neurobiť“ alebo inými slovami čo robiť a čo nerobiť. Toto má každé náboženstvo. My na Západe sme viac-menej oboznámení s Desatoro Božími Prikázaniami; toto sú pravidlá vecí, ktoré by sme mali a nemali robiť. Mnísi a mníšky skladajú sľuby, ktoré sú činmi, ktoré musia robiť a ktoré nesmú. Najbežnejšia etika je zhrnutá v najzákladnejších Budhistických sľuboch:

Táto prvá fáza je určená pre každého Mnícha, každú Mníšku, každého Zasvätenca v každom mystickom duchovnom učení, aké kedy existovalo. Vždy im bol daný k dodržovaniu etický systém a vždy to bolo navrhnuté (aspoň pôvodne), aby dotlačili študenta k naučeniu sa ako dávať pozor.

A tak laikom, exoterickej strane rôznych škôl, boli dané pravidlá ako, “nezabiješ“ a tak bežní návštevníci kostola, exoterická strana, vedeli, že by nikoho nemali zabiť. Ale vysvätení, znamenajúc Kňazi, Mnísi, Mníšky boli učení, že toto pravidlo je ďaleko hlbšie. Ide to oveľa hlbšie ako len fyzický čin, pretože my zabíjame mysľou, zabíjame srdcom. Keď voči niekomu generujeme nenávisť a hnev, obzvlášť keď si predstavíme ako im ubližujeme, tak vytvárame príčiny a produkujeme výsledky. Ovplyvňujeme osobu a samých seba. A tak Mnísi, Mníšky a Kňazi boli vždy školení, aby porozumeli, že všetky etiky a morálky sa vzťahujú na viac ako iba fyzickú úroveň. Vzťahujú sa k mysli a srdcu. Toto je dôvod, prečo v Evanjeliách Ježíš Nazaretský vraví:

Počuli ste, že bolo povedané: "Nescudzoložíš!" No ja vám hovorím: Každý, kto na ženu hľadí žiadostivo, už s ňou scudzoložil vo svojom srdci.- Matúš 5:27-28

Čisto len fyzická činnosť je iba začiatkom; ak prijmete niečo ako myšlienku, tak ste spáchali zločin a týmto ste vytvorili Karmu. Toto znamená, že blokujete prístup k vedomiu. Vytvárate blok, čo je v Tibete nazývané “agregát“. V školách Štvrtej Cesty to nazývajú “ego“. Je to element Karmy, balíček energie, ktorý väzní vedomie a vytvára utrpenie.

Týchto defektov je v psychike ľudského tvora nekonečné množstvo a účelom meditácie je ich rozpoznať, pochopiť ich, oddeliť od nich vedomie a nakoniec ich zničiť, odstrániť ich od jednotlivca, a tým vyslobodzujúc vedomie z utrpenia a dávajúc plné vyjadrenie k najčistejšej, najkrajšej časti Ľudskej Duši. Toto je symbolizované v príbehu Vtáka Fénixa.  

Všetko o čom sme doteraz diskutovali patrí do prvej fázy meditačného cvičenia: Etika.

Zostávajúce kroky môžu byť načrtnuté rôznymi spôsobmi, ale najbežnejšie známy je model z Indie:

Kroky Meditácie

Toto sú kroky meditácie ako sú učené v mnohých školách Jogy. V Hinduizme existujú rôzne spôsoby ako rozdeliť fázy meditácie; pre účel tohto kurzu sa zameriavame na zjednodušené poradie krokov. Existuje mnoho spôsobov ako analyzovať a kodifikovať kroky meditácie. Tento zoznam je len úvodom a v žiadnom prípade vyčerpávajúcim alebo autoritatívnym modelom všetkých skutočných a vitálnych fáz cvičenia.

Podstatou tohto náčrtu je, že existujú úrovne cvičenia. Aby sme mohli ďalej postupovať skrze tieto úrovne, tak je nutné, aby sme zriadili silný základ, na ktorom môžeme stavať. Ak sme slabí v našej etike, čo je prvým krokom, potom nemôžeme nijako prejsť k ďalšiemu kroku, pretože správne držanie tela závisí na tom, aby sme mali uvoľnenú energiu. Niekto, kto je obeťou chabej etiky a má nedostatok Sebapozorovania (Bdelosti), bude obeťou napätia a rozruchu, a preto nebude schopný dosiahnuť ani len predbežnú koncentráciu.

Existuje mnoho ľudí, ktorí si myslia, že len čo sa dokážu sústrediť na jednu vec, vtedy je to meditácia; alebo iba sedenie a opakovanie  mantry je meditácia; alebo vizualizácia niečoho je považované za meditáciu. Ale v skutočnosti všetky tieto cvičenia sú predbežné (prípravné).  

Poloha/Držanie Tela

Keby sme sa mali pozrieť na Hinduistický model, tak ďalším krokom je Asana, čo znamená “poloha“ alebo “pozícia“.

Ak študujete Hatha Jogu alebo iné Východné tradície, tak viete, že ich inštruktori učia ľudí zo Západu sedieť v lotosovej pozícii alebo v polovične lotosovej pozícii, alebo ich variácie. Tieto polohy sú v poriadku, ak máte telo, ktoré pochádza z tej časti sveta alebo ak ste dosť flexibilní. Pre Aziatov je sedenie v takejto pozícii veľmi ľahké, veľmi uvoľňujúce. Týmto spôsobom dokážu sedieť bez akéhokoľvek napätia bez akéhokoľvek nepohodlia, ale pre ľudí zo Západu sú tieto polohy veľmi obtiažne, pretože máme odlišný typ tela. Pre väčšinu ľudí zo Západu je sedenie takýmto spôsobom skutočne veľmi bolestivé. Mnoho ľudí zo Západu strávilo pár rokov myslením si, že sa učia meditovať, keď v skutočnosti sa iba snažia adaptovať svoje telo na nepohodlnú polohu. Mnoho ľudí zostane rozčarovaných a vzdajú to. Je chybou domnievať sa, že ste povinní meditovať iba v týchto konkrétnych polohách.

Dôvodom, prečo sú učené polohy, je vytvoriť kombináciu relaxácie a pozornosti. Tieto dva elementy musia byť navzájom v dokonalej rovnováhe.

V Gnóze rozumieme, že meditácia môže byť praktikovaná v mnohých polohách; môžete využiť hocijakú polohu, ktorá je pre vás pohodlná, pokiaľ dokážete byť uvoľnení a pozorní. Vo svojich knihách Samael Aun Weor učí, že môžeme sedieť na stoličke, ležať na zemi alebo na posteli, alebo vo forme hviezdy, alebo môžete ležať na pohovke. Kľúčom je dosiahnuť kombináciu relaxácie a pozornosti; plne sa uvoľniť a byť pozorní. poloha

Pre ľudí zo Západu je veľmi efektívna poloha jednoducho sedieť na pohodlnej stoličke s rovným chrbtom a krkom. Dlane a ruky by mali spočívať na nohách alebo na stoličke. Chodidlá by mali byť dobre podopreté. Najlepšie je uvoľniť hocaké tesné oblečenie alebo obuv. Táto poloha je efektívna, pretože Západné telo si navyklo na sedenie na stoličkách. Pohovka funguje rovnako, aj keď by ste mali byť opatrní, aby ste sa uistili, že váš chrbát bude adekvátne podopretý.

Mnoho študentov preferuje používať malú meditačnú lavičku alebo vankúšik. Pokiaľ ide o vankúše, tak je potrebné poznamenať, že vankúš by vás mal podopierať tak, aby vaše kolená boli nižšie ako váš zadok. V opačnom prípade sa váš chrbát ohne a začne bolieť.

Opäť, pokiaľ je váš chrbát podopretý(nesený) a dokážete vyvážiť relaxáciu a pozornosť, tak si môžete zvoliť hocijakú polohu, ktorá sa vám páči.

Po nejakej dobe, mnoho skúsených Gnostických študentov sa učí meditovať po ležiačky. Táto praktika je veľmi efektívna, ale vyžaduje, aby si človek vyvinul určitú zručnosť. Ak zaspíte, tak ste sa tam ešte nedostali. (Mimochodom, tí skúsení študenti budú vypadať ako keby spali; neskôr v kurze sa vyjasní dôvod).

Ak sa uvoľníte príliš hlboko a zaspíte, tak proste spíte. Žiadna meditácia neexistuje, ak stratíte vedomie o tom, čo robíte.

Avšak, ak sa neuvoľníte dostatočne hlboko, tak sa nikdy nepohnete ku skutočnej meditácii, pretože napätie vás bude držať v pasci.

Fyzické telo musí byť dokonalo uvoľnené. Všetko napätie musí byť rozpustené. Pokiaľ je tam napätie, tak tam nemôže byť relaxácia.

Pre našich študentov je nutné, aby sa naučili ako použiť mentálnu silu. Ale najskôr je nutné, aby sa študenti naučili, ako uvoľniť svoje fyzické telo. Je nevyhnutné, aby sme vedeli ako uvoľniť telo, aby sme dosiahli dokonalú koncentráciu mysle. Telo môžeme uvoľniť sediac na pohodlnej stoličke alebo ležiac v polohe mŕtvoly (s našimi pätami navzájom sa dotýkajúcimi, rukami u tela, atď.). Tá druhá z týchto dvoch polôh (poloha mŕtvoly) je lepšia.

Predstavte si, že vaše chodidlá sú jemné a že z nich uniká skupina trpaslíkov. Predstavte si, že vaše lýtka sú plné malých, hravých trpaslíkov, ktorí jeden po druhom odchádzajú a pri tom odchádzaní sa svaly stávajú viac flexibilnejšími a elastickejšími. Pokračujte s kolenami vykonávajúc rovnaké cvičenie. Jeden po druhom pokračujte so stehnami, sexuálnymi orgánmi, žalúdkom, srdcom, hrdlom, svalmi tváre a hlavy, predstavujúc si, tých malých trpaslíkov ako z každej tej časti tela utekajú, zanechávajúc svaly úplne uvoľnené. – Samael Aun Weor, z Úvodu do Gnózy (Introduction to Gnosis).     

Dych

Ďalším krokom je Dych alebo Pránájáma. Po pravde, tento krok sa týka kontroly “štyroch vetrov“ alebo skôr vitálnych energií tela než iba ako prirodzená funkcia dýchania.

Mnoho študentov tento krok preskočí, predpokladajúc, že pretože už “vedia“ ako dýchať, tak tu nemôže byť nič k naučeniu. Samozrejme, toto je chyba.

Existuje mnoho cvičení, ktoré zahrňujú tému Dýchania a týmto sa budeme podrobne zaoberať v Siedmej Časti tohto kurzu.

Ale iba pre začiatok, musíme umožniť dychu, aby prúdil prirodzene. Naše dýchanie by nemalo byť silené alebo kontrolované. Uvoľňujeme sa a náš dych by to mal odzrkadľovať.

Ticho

Po Ásane, učia Hinduisti krok Pratjáhára. Pratjáhára znamená “ticho mysle“. My chceme vstúpiť do Pratjáháry, čo znamená mať kľudnú myseľ, pokojnú myseľ. Existujú špecifické techniky, ktoré nás vedú k Pratjáháre, čím sa budeme zaoberať v tejto kapitole.

Ako vstúpite do ticha mysle? Po prvé, máte základy predchádzajúcich krokov: musíte obmedziť negatívne činnosti a tak zredukovať prítok rušivej energie, a po druhé, musíte zaujať vhodne uvoľnenú polohu. Po splnení počiatočných krokov sa pustíme do konkrétnej disciplíny určenej na zameranie pozornosti a používame ju s trpezlivosťou a s vytrvalosťou, až pokým sa myseľ sama od seba neustáli. Všimnite si tento neuveriteľne dôležitý detail: my umožníme mysli, aby sa sama od seba ustálila. Nikdy v živote sa nesnažíme prinútiť myseľ, aby bola ticho.

Predbežnými koncentračnými cvičeniami sa trénujeme do vstupu Pratjáháry. Tieto cvičenia zahrňujú neuveriteľnú rôznorodosť techník: pozorovanie dychu, uprene sa dívať na bod na stene, zameranie sa na predmet, zvuk, frázu, atď. Všetky tieto cvičenia majú jeden cieľ: upevniť pozornosť na jedno miesto, týmto redukujúc navyknuté reakcie mysle. Keď sú tieto reakcie zredukované , tak myseľ sa sama od seba ustáli a utíši.

Len čo do toho ticha vstúpite prirodzene, schopnosť koncentrovať sa bez rozptýlenia, vtedy sa môžete naučiť ako meditovať nad jednou vecou.

Len čo sa myseľ začne stabilizovať, vtedy je možné pristúpiť k ďalšiemu kroku: koncentrácia na jednu vec. V Sanskrite sa to nazýva Dháraná.   

Z tejto jednobodovej koncentrácie do toho začneme prenikať, chápať to: toto je Dhjána. Toto je bod, kde začína pravá meditácia. Meditácia je schopnosť zamerania pozornosti na jednu vec a získať o nej informácie. Všetky ďalšie cvičenia a techniky sú určené, aby viedli praktikanta k tomuto bodu. Všetko až po tento bod je predbežné.

Prenikaním do objektu pozornosti potom vedie k Samádhi. Samádhi v podstate znamená “extáza“. Toto je zážitok čistého vedomia, zážitok rôznych úrovní vedomia. Existuje veľa druhov Samádhi, nie iba jeden, a o tom budeme neskôr tiež hovoriť.

Samotná Samádhi je zážitok/skúsenosť/ vedomia, neprítomnosť mysle, ega, pocitu vlastnej osobnosti, mena, histórie, tváre. So Samádhi sa dostávame ku koreňu vedomia ľudskej bytosti. Toto je niečo, čo je mimo nášho pozemského života. Je to niečo univerzálne; každá ľudská bytosť sa k tomu môže dostať.

Ak sa pozriete na svedectvá rôznych Mudrcov a Svätcov v priebehu histórie, vo všetkých kultúrach, tak zistíte, že všetky sa v podstate zhodujú; základné prvky, ktoré vysvetlili alebo si mysleli, boli všetky rovnaké. Môžete si prečítať ranných cirkevných otcov Kresťanskej cirkvi, ktorí rozumeli úrovniam rozjímania, úrovniam Samádhi, úrovniam vedomia, rovnako ako Zen mnísi alebo Tibetskí mnísi. Toto nie je niečo jedinečného týkajúce sa jednej kultúry.

Ale musíme pochopiť, že 99% ľudí, ktorí sa skúšajú naučiť meditáciu, nejdú nikdy hlbšie, než sú predbežné koncentračné praktiky. Naprostá väčšina ľudí uviazne niekde na začiatku tohto náčrtu.

Dôvodom je to, že sa nedokážu od seba odpútať. Toto je dôvod, prečo to vyžaduje ohromnú odvahu. Vyžaduje to obrovskú námahu, aby sme správne meditovali. Iróniou je, že hneď ako človek zažije skutočnú meditáciu, skutočné oddelenie od falošného pocitu vlastnej osobnosti, tak má ohromnú radosť. Čo všeobecne zastaví ľudí, je určitý druh pripútanosti alebo strachu. Ak sú praktici schopní prekonať svoj vlastný strach, ísť za neho, tak sa môžu dostať ku samotnému vedomiu. A budú mať toľko radosti a toľko pokoja! Potom je tu horlivosť meditovať. Ten, ktorý toto zakúsil, sa od ostatných ľudí odlišuje, pretože má určitý druh vôle, nejaký druh nezastaviteľného účelu zmiešaného s radosťou a šťastím. Toto by si mali všetci pamätať vo chvíľach, keď vzdor je skutočne obrovským.

Neodvrátiteľná pravda o meditácii je, že musíte mať veľa silnej vôle, pretože vzdor je silný a vzdor je vaša vlastná myseľ. Toto je vašou jedinou prekážkou: vy sami. K tomu, aby ste boli schopní meditovať, musíte poraziť vašu vlastnú myseľ, vaše vlastné ja, falošné ja. Ten pocit seba(vlastnej osobnosti), ktorý máte, ktorý veríte, že je skutočný, je iba fundamentálnou ilúziou; je to Maya, čo znamená “ilúzia“, a taktiež Dukha, čo v Pali znamená “utrpenie, neznalosť“. My ignorujeme pravé ja (skutočnú pravú identitu), koreň vedomia, naše vlastné Ja ako vedomie, Esenciu, to čo sme naozaj vo vnútri a tak trpíme uväznení v ilúzii.

Štruktúra Duše

Aby sme to vysvetlili v štrukturálnej forme, tak sa môžeme pozrieť na Kabalu. Tradične si ľudia myslia, že Kabala je Hebrejské učenie, ale v skutočnosti je staršia ako Hebrejská tradícia. Kabala je mapa Vedomia. Kabala mapuje Vesmír a vedomie, dušu človeka ako štruktúru.

Keď sa energia prejaví do života, keď zostupuje, keď sa v úplne nadriadenej úrovni objavuje stvorenie, tam je svetlo.

A Elohim povedal, Buď svetlo.

dimenzieTo svetlo, ten Lúč Stvorenia, zostupuje a rozprestiera sa do rôznych úrovní vedomia. Toto svetlo je podobné k blesku, spoločným symbolom tohto rozvíjania a toho čo v tom rozvíjaní vidíme, sú rôzne úrovne duše. Každá sféra je svetom, ríšou, vibráciu priestoru. Ale každá sféra sa tiež odzrkadľuje v našom vlastnom vnútornom zložení; každá sféra je úrovňou nášho vlastného vedomia.

Ako hore, tak dole

Na vrchu je Nadriadená Trojica, trojuholník, ktorý nazývame Nadpozemský Trojuholník alebo Tri Logos, Kresťanská a Hinduistická Trojica. Je to Otec, Syn a Duch Svätý. Je to Brahma, Višnu a Šiva. Sú tri a predsa sú jedným. Mnoho Hinduistických sôch má božstvo s jedným telom a s troma tvárami: toto je Trimurti alebo Troj-Jednota. Sú to tri aspekty rovnakej veci. Táto Tri-Jednota sa tiež nazýva Supramonad (Nad Monad, Vyšší Monad).

Z nadriadeného trojuholníka sa rozvíja jeho vlastný odraz; tento odraz je ďalšou troj-jednotnosťou, ktorú nazývame Monad. Tu sa nachádza náš vlastný špecifický individuálny Otec, naše Bytie, náš vlastný špecifický Boh. Náš vlastný špecifický Boh má svojho vlastného pôvodcu, svojho vlastného Otca, ktorý je Supramonadom. A tak nadriadený trojuholník obsahuje Otca nášho Otca, mysticky a spirituálne povedané. Toto je to, čo je v Biblii myslené, keď čítame “Syn Boží“. Syn Boží je Monad, Vnútorný Duch, pretože On (Chesed) je Synom Otca.

tela

Monad má tri aspekty, ako odraz nadriadenej trojice. Prvým z nich je náš vlastný Individuálny Otec, náš Najvnútornejší Duch, ktorý je v Sanskrite nazývaný Atman. V Kabale je nazývaný Chesed. Má dve milované deti alebo dve svoje časti skrze ktoré pracuje. Rozvíja sa do dvoch častí; v Sanskrite sa nazývajú Budhi a Manas. V Kabale sa nazývajú Gebura (Geburah) a Tiferet (Tiphereth). Budi je ženská a Manas je mužská.

Gebura, Budhi je ženská Božia Duša. Symbolizovaná je v Illiad (Gnostické dielo) ako Helena, kráska pre ktorú všetci muži bojujú a zápasia. Ona je tiež Guinivere, Kráľovná. Ona je Beatrice z Danteho Božskej Komédie. Ona je v syntéze našim vlastným Vedomím. Ona je Cnostná Deva, ktorá musí byť zachránená.

Rytier, ktorý musí bojovať za jej česť, je Tiferet. On je Lancelotom, statočným bojovníkom. On je Okúzľujúcim princom. On musí pracovať, obetovať sa a bojovať. Tiferet, Manas, je Sila Vôle a našim bezprostredným začiatkom/základom: Ľudskou Dušou.

Tiferet zase zo seba rozvíja a prejavuje iskru do nižších foriem hmoty. Táto iskra sa usídli v Štyroch Telách Hriechu: mentálne, emocionálne, vitálne a fyzické.

Táto iskra je Esencia, Budhata, vedomie, ktoré zostúpilo z nášho vlastného Vnútorného Bytia. Táto Iskra je pomerne malá, podobná dieťaťu, ale napriek tomu je úzko spojená s Tiferet, s Gebura a Chesed a skrze nich s Nadpozemským Monadom a potom s Absolútnym Abstraktným Priestorom.

Teraz snáď dokážete porozumieť, čo je Samádhi: je to radosť, ktorú zažíva vedomie, keď opúšťa nižšie sféry. Táto radosť sa môže nachádzať v hociktorej sfére Kabaly; môže to byť fyzická, môže to byť astrálna. Bez ohľadu na toto, Samádhi je sloboda vedomia, či to trvá okamih alebo hodinu.

Vedomie je iskra života, ktorá oživuje prostriedky(telá), ktoré používame. Vedomie je spojenie späť k nášmu pôvodcovi, späť ku Tiferet, Gebura a Chesed. Vedomie je kanál, prostredníctvom ktorého môžeme dostať lásku, múdrosť a poznanie nášho vlastného Najvnútornejšieho (Chesed): tieto nám dáva skrze svoju Dušu, čo je Geburah a Tiferet.

Takže máme Ducha (Spirit), Dušu a Telo. To, čo sa rozvíja a zostupuje do toho, čo poznáme ako “samých seba“ je energia od neho, energia od nášho vlastného vnútorného Otca. Máme myseľ, máme emócie, máme vitálnu energiu a máme fyzické telo; tieto sú štyrmi nižšími sférami. Ale princíp, ktorý nám dáva skúsenosť týchto aspektov samých seba, je vedomie. Či je toto vedomie slobodné a koná v súlade s Božími zákonmi alebo či je uväznené v mysli a koná mimo rovnováhy s fundamentálnymi zákonmi kozmu.

Ak ste oboznámení s Bibliou, tak toto je v Pavlových spisoch Pozemský Človek (my) a Nebeský Človek (Monad). Toto všetko je symbolicky reprezentované v Biblii. Biblia je výhradne zložená z Kabalistického symbolizmu.

Existuje štruktúra na pochopenie meditácie. Existuje štruktúra na pochopenie Duše. Existuje štruktúra na pochopenie každého druhu zážitku aký kedy môžete mať na hocijakej úrovni vedomia. Tou štruktúrou je Kabala.  Akýkoľvek mystický zážitok môže byť aplikovaný na tento strom. Akýkoľvek mimo teľný zážitok alebo zážitok v meditácii musí byť pochopený vo vzťahu k tomuto diagramu.

Keď meditujeme, tak sa učíme ako koncentrovať vedomie, ktoré máme v týchto Štyroch Telách Hriechu a ako sa od nich oddeliť, oslobodiť sa od nich, vystúpiť a vnímať nadradené úrovne Bytia. Kabala je Čiarou Bytia.

Vedomie je zakorenené tu v ženskom aspekte nášho vlastného Vnútorného Bytia. To vedomie, tá energia do nás zostupuje. Je to základ našej existencie. V nás to má svoje korene v epifýze v strede mozgu. Epifýza je v nás receptorom vedomia a základom vnímania.

Tri Mozgy

3mozgyČo si musíme uvedomiť je to, že vnímanie sa deje pred pocitom. Pocit vzniká tu vo fyzickom tele alebo v srdci alebo v intelekte. Ale samotné vnímanie začína oveľa skôr ako sa objavuje pocit. Funkciou meditácie je naučiť sa ako vnímať predtým ako sa objaví pocit. Pocit môže byť intelektuálny, emocionálny alebo fyzický.

Máme intelektuálny, emocionálny a tiež motorovo-inštinktívno-sexuálny aspekt. Tieto tri aspekty nazývame “Mozgy“ pretože fungujú samostatne; každý z nich má svoj vlastný spôsob myslenia a spracovávania.

Ľudia uverili tomu, že ich pravé vlastné ja, je intelekt. Toto je ten tárajúci, nikdy nekončiaci vlak myšlienok, ten hlas v hlave, ktorý nikdy nezmĺkne. Väčšina z nás si myslí, že ten hlas sme my, “ja“ to je “moja identita“, ale nie je; je to falošné ja.

Mnoho ľudí žije život tak, že všetko zvažujú, potrebujúc “dôvody“. Nedokážu konať na základe jednoduchého citu alebo pocitu, musia vidieť, že je to “dobrý nápad“. Psychologicky sú náchylní vidieť všetko skrze Intelektuálny Mozog.

Niektorí z nás sa domnievajú, že naše skutočné ja je v emocionálnom centre, že naše pocity sú našou skutočnou identitou. Veríme tomu, že sme definovaní tým, čo cítime, to čo sa nám páči a nepáči. Títo ľudia žijú život podľa toho, ako sa cítia a často budú konať na základe nejakého pocitu skôr ako na základe zdravého rozumu, znamenajúc, že o tom nepremýšľali. Ale toto je tiež iba pocit. Toto nie je základ Bytia, základ vedomia. Je to iba emócia. Psychologicky sú náchylní vidieť všetko skrze Emocionálny Mozog.

A mnoho verí, že pocit(fyzický) a telo sú skutočným ja, že ak sa cítime fyzicky dobre, tak sme dobrí a ak sa fyzicky cítime zle, tak sme zlí. Títo ľudia žijú život inštinktívne, konajúc a reagujúc skôr, ako by mali šancu premýšľať o tom, čo robia alebo dokonca skôr, ako by vedeli, ako sa emocionálne cítia. Psychologicky sú náchylní vidieť všetko skrze Inštinktívny Mozog.

Takže existujú tri základne spôsoby, ktorými sa zmätieme. Každý kto spí, ako väčšina ľudstva, padá do jednej z týchto troch skupín veriac, že jeden z týchto aspektov našej psychiky je našim skutočným ja.

Našim zvykom je prechádzať každodenným životom s tým, že sa rozprávame sami so sebou; máme tárajúci vlak myšlienok, ktoré neustále pokračujú a my s nimi komunikujeme, hovoríme s nimi. “No, idem urobiť toto alebo tamto a ak sa stane toto, tak možno pôjdem sem a urobím toto alebo tamto“.  Tento dialóg stále pokračuje. Tento dialóg je známy ako naša Psychologická Pieseň.

Tento dialóg, táto pieseň, je nepretržite kŕmená našou mechanickou interpretáciou života. Či sme emocionálny typ osoby alebo inštinktívny typ, všetci máme tárajúci vlak myslenia. Toto táranie je vnútorným dialógom ega, nie Bytia, nie Ducha a nie vedomia. Cieľom meditujúceho je oddeliť sa od toho tárania odohrávajúceho sa v intelekte, od rastúcich a utíchajúcich emócií emocionálneho centra a od príjemných a nepríjemných pocitov, ktoré sa objavujú v motoricko-inštinktívnom-sexuálnom mozgu.

Pocit sa objavuje vo všetkých troch mozgoch. Každý pocit je pominuteľný: objaví sa a stratí sa. Bohužiaľ toto si neuvedomujeme a úplne na 100% sa stotožňujeme s pocitmi.

Ak niečo nevidíme s našimi piatimi zmyslami, tak tomu nemusíme veriť. Úplne a naproste sme závislí na tomto “zmyslovom“ spôsobe vnímania; ak to nie sme schopní fyzicky vnímať, tak tomu neveríme.

Zmyslová Myseľ

Zmyslová myseľ závisí na pocitoch. Všetko čomu verí, chce, naháňa a uteká od, je určené pocitmi.

Zmyslová myseľ má smrteľné zovretie našej kultúry.  Materialistická veda, ktorá je len pár stovák rokov stará to kŕmila a urobila to v ľudstvu veľmi tučné a robustné. Teraz sme v bode, kedy mnoho ľudí vraví, “Ak nemôžem vidieť Boha, tak nemôže byť skutočný“.

Ale potom, ak sa ich opýtate, “Máte srdce?“

“Samozrejme, že mám srdce!“

“Už ste ho niekedy videli?“

“Nie, ale viem, že tam je.“

Táto úroveň logiky má očividné obmedzenia, napriek tomu všetci padáme za obeť tejto senzitivite slepoty a hypnóze piatich zmyslov.

Veríme tomu, že fyzické telo je to, kto sme. Všetci si do veľkej miery myslia, že toto je vaše jediné fyzické telo. Že by sme mali nejaké iné, si nepamätáme, takže toto musí byť ono. A predsa, koľko ľudí malo lucídny(jasný) sen? Kde bolo vaše fyzické telo? Mali ste lucídny sen iba vo vašej hlave? Ak máte lucídny(jasný) sen, to znamená, že ste boli prebudení a že ste vedeli, že snívate a  mohli ste tam robiť také veci, ktoré by ste nemohli urobiť s vašim fyzickým telom. Takže kde bolo vaše fyzické telo? Spalo v posteli, a predsa ste niekde robili veci, ktoré by ste za normálnych okolností nemohli urobiť. Ovládali ste s vašou druhou časťou, oddelene od vášho fyzického tela.

Všetci to robíme, keď spíme. Každá bytosť, každý tvor, ktorý existuje, robí to isté: vedomie uniká z fyzického tela. Fyzické telo zostáva v posteli a znovu sa dobíja, cez noc sa opravuje, buduje si energiu ako batéria akumulujúca energiu. Astrálne telo a myseľ odídu von; to je dôvod, prečo stratíme vedomie o fyzickom tele a zabudneme na neho. Toto je presne to, čo idete urobiť v meditácii. Musíte extrahovať vedomie z týchto nižších úrovní, aby ste mohli zažiť niečo viac. Toto je základná myšlienka tohto grafu, ktorý znázorňuje Kabala; pomáha nám vidieť, ako potrebujeme pracovať.

Samádhi je termín, ktorý popisuje tento typ zážitku. Samádhi je v podstate extáza, ktorá sa deje v neprítomnosti “ja“. Samozrejme toto “ja“ je falošné ja. Volám sa takto alebo onak, mám toľkoto rokov, som z takého a takého štátu. Zažil som tieto traumatické zážitky a tieto dobré zážitky a spravil som toľkoto peňazí, ľudia ma zradili, atď.“ Všetko to je falošné ja. Celé toto falošné ja, je zakorenené v informáciách z piatich zmyslov, od informácií zmyslovej mysle. To je to, čomu naša myseľ verí a spomienkam ktorých sa držíme, ale v zásade nič z toho nie je skutočné.

Je to ako naše sny; snívame o veciach čo sú túžbami mysle, ale nie sú skutočné. Naša samotná myseľ je plná obrázkov, ktoré v zásade nie sú reálne. Natoľko v nich veríme, že sme nimi sužovaní. Toto je dôvod, prečo môžeme začať iba o niečom premýšľať, a na to sa začneme cítiť zle. Iba vďaka myšlienke začneme cítiť emócie, ktoré sú bolestivé. Čo je myšlienka? Je to iba energia. Ale to, čo sa tam deje, je naozaj dôležité, aby sme pochopili: je to energia mysle uväzňujúca energiu vedomia, pretože je tam nedostatok pozornosti, pretože tam nie je žiadna bdelosť, nie je tam žiadne vedomie; je to mechanické. Deje sa to kvôli strachu alebo túžbe alebo hnevu alebo pýche alebo kvôli niečomu takému. Takže trpíme. Trpíme, pretože vedomie je uväznené v túžbe po nejakom druhu pocitu.

Samádhi alebo extáza je únikom z tej situácie. Je to schopnosť ísť za hranice každej túžby po pocite. Základná vlastnosť, zdedená prirodzenosť vedomia, je RADOSŤ. Prirodzenosť vedomia je radosť, nie rozhorčenie, nie strach, nie hnev, nie pýcha, nie hanba; radosť. Všetci sme to už predtým zakúsili, prinajmenšom, keď sme boli nemluvňatá. Väčšina z nás si to nemusí pamätať, ale keď vidíme nemluvňa, tak sme k nemu priťahovaní, pretože to nemluvňa je čisté vedomie, myseľ sa ešte neusadila. Vidíme tú čistotu a sme hladní po nej, túžime po nej, pretože na určitej úrovni si to pamätáme. Hlboko vo vnútri si to pamätáme. A povieme, “Ó, kiež by som bol znovu dieťaťom. Žiadne účty, žiadni ľudia, ktorí na mňa revú, ktorí na mňa kričia, ktorí mi to dávajú pocítiť na veciach, o ktoré sa skutočne nestarám. Nemusieť si robiť starosti o moje auto alebo psa“, iba čistota, šťastie, jednoduchosť.

V Gnóze sa učíme znovu získať vlastnosti, ktoré sme mali ako deti. Jeden dôležitý fakt, ktorý musíme pozorovať a znovu získať je tento: nemluvňatá sú také uvoľnené! My sme napätí 24h denne. Koľkokrát ste sa v noci prebudili a uvedomili si, že ste úplne napätí? Každý sval vo vašom tele je napätý, pretože myseľ sa celú noc nezastavila. Všetko o čom ste celý deň premýšľali, ste rovnako premýšľali celú noc. V tom nie je žiadna pohoda, žiadny pokoj, žiadne uvoľnenie.

Ježíš povedal, “Pokiaľ nebudete ako malé deti, dovtedy nevstúpite do neba“. Znova sa musíme stať, ako keď sme boli deti: čistí, nevinní, jednoduchí a predovšetkým, vidiac svet ako keby bol nový, ako keby sme teraz prišli.

My v našej kultúre pestujeme komplikácie. Naše životy si komplikujeme. Tým, že budete odstraňovať komplikácie, sa vaša meditácia bude prehlbovať a zjednodušovať. Toto je časť dôvodu, prečo ľudia vždy opustili mestá a išli meditovať do jaskýň a pustovní.

Na to aby sme porozumeli, čo je vedomie, musíme odstrániť prekážky. My sami si vytvárame prekážky. Máme veľmi komplikované životy; máme veľmi komplikované mysle a toto všetko je vlastnoručne vyrobené. Pokiaľ sa toto nezmení, dovtedy nebudeme schopní meditovať. Je to nemožné. My sami sme našimi vlastnými prekážkami. Pamätajte si to. Všetko, čo je vo vašom živote, je tam kvôli vám, nie kvôli vášmu šéfovi alebo kvôli vašej rodine. V prvom rade sa musíme naučiť vziať zodpovednosť; nikdy nikoho neobviňujte.

Hneď, ako rozpoznáme, že všetko v našom živote je v našich rukách, v našej moci to zmeniť, potom to môžeme zmeniť. A ak to nie je v našich silách, tak načo si s tým robiť starosti, nie je tam nič, čo by sme mohli urobiť. Je to tak logické! Ak máme problém a dokážeme ho vyriešiť, tak načo si robiť starosti, keď existuje riešenie. Ak máme problém a nedokážeme ho vyriešiť, tak načo si robiť starosti, keď neexistuje riešenie. Ale my si aj tak robíme starosti. Či existuje riešenie alebo nie, my si aj tak robíme starosti; je to mechanický zvyk, je to zlozvyk, je to súčasť mysle, súčasť tohto mechanického procesu. Keď je niečo mechanické, tak to znamená, že tam nie je vedomie.

Samádhi je schopnosť uniknúť z celého toho mechanizmu a zakúsiť jednoduchú radosť vedomia; to je dôvod prečo je Samádhi definovaná ako “extáza“, toto je bežný preklad tohoto slova. Nie je to extáza v zmysle pocitu alebo potešenia, ako majúc náramný orgazmus, čo je to, čo si väčšina ľudí myslí, že je. Nie je to absolútne nič takého. Bohužiaľ, pretože my sme tak stotožnení so zmyslovou mysľou, tak veríme, že keď ideme meditovať tak budeme schopní zažiť dokonca ešte väčšie výšky príjemného pocitu, a naozaj veľa meditačných inštruktorov používa toto klamstvo, aby prilákali študentov. Mnoho inštruktorov dokonca verí, že je to pravda, a takto zúfalo strávia svoje životy hľadajúc väčšie zážitky toho, čo oni nazývajú Samádhi, ale čo sú v skutočnosti iba rôznymi zážitkami pocitu. Stanú sa závislými na zážitkoch, ktoré naozaj človek môže mať v meditácii, ale to nie sú Samádhi a tieto nemajú nič spoločné s oslobodením od utrpenia.

Samádhi je zážitok jednoduchej čistej radosti vedomia, čo môže byť veľmi silné, naprosto ohromné a úplne absorbujúce, ale to neznamená pocit v zmysle fyzických pocitov. V meditácii môžeme zažiť všetky druhy fyzických pocitov, ale tieto nie sú Samádhi.

Základy Samádhi

Samádhi má mnoho úrovní a foriem. Ale aby sme dosiahli hociktorú z nich od najjemnejšej po najsilnejšiu, tak na to potrebujeme rozvinúť dva aspekty meditácie. Dalo by sa povedať, že Samádhi je definovaná dvoma Sanskritskými slovami. Prvým z nich je Šamatha (Shamata) a druhým je Vipašjana (Vipassana). Písané sú rôznymi spôsobmi, pretože sú skutočne písané v Sanskrite, takže môžete naraziť na rôzny pravopis. Ale Samádhi sa skladá z týchto dvoch odlišných aspektov. Všetci meditujúci zo všetkých tradícií kultivujú tieto aspekty vedomia na dosiahnutie Samádhi, na únik z väzenia zo zmyslovej mysle.

Šamatha sa často prekladá ako “Pokojné Zotrvávanie“. Znamená to mať stabilnú myseľ a byť schopný sa koncentrovať. Ale veľmi zaujímavý je koreň slova. SHA v Sanskrite znamená “pokoj“. Skrze prítomnosť vedomia, skrze koncentráciu musíme kultivovať pokoj, nie falošný pokoj, ktorý získame skrze potlačenie alebo tým, že budeme utekať od našich problémov. To nie je to. Ide o pokoj, ktorý prichádza skrze koncentráciu vedomia, uvedomovania. MATA znamená “obydlie“ alebo “stabilita“. Takže SHAMATA znamená “prebývať alebo mať základy, mať zriadenie v pokoji, prebývať v pokoji“. Toto je prvá fáza, prvý aspekt meditácie, ktorý musíme kultivovať. Šamatha je v podstate to isté ako Pratjáhára.

Tu sa snažíme meditovať, ale sedíme uprostred chaosu, uprostred turbulencie našej vlastnej mysli. Naozaj, v tomto stave sa nachádzame po celú dobu, s týmto chaosom myšlienok, citov a pocitov, ktoré nás neustále bombardujú. Mohli by sme povedať, že myseľ je ako veľmi rozbúrený oceán. Vo vlnách neexistuje žiadny jednoznačný vzor, iba do seba zo všetkých strán narážajú. A toto si môžeme hneď teraz overiť.

Cvičenie

Minútu potichu seďte a nemyslite. Takže iba potichu seďte a sledujte vašu myseľ. Nemyslite, iba sledujte.

Koľko myšlienok si myslíte, že v tej minúte prebehlo vašou hlavou?

Ak ste k sebe úprimní, tak uvidíte, že vaša vlastná myseľ je ďaleko od “prebývania v pokoji“.

Dôvod, prečo máme v mysli toľko veľa aktivity je, pretože, keď sme vyrastali, nikto z nás sa nenaučil ako používať našu pozornosť, ako ovládať a zamerať vedomie. Takže ak tam nie je vedomie, aby riadilo kočiar, tak ten kočiar sa ženie dolu po ceste. Toto je staroveký symbol s mnohými úrovňami významu, existujúci medzi Grékmi, Rimanmi a v Hinduizme: kočiar je naša vlastná myseľ, naša psychika ťahaná koňmi. Kone môžu symbolizovať buď Štyri Telá Hriechu (mentálne, emocionálne, vitálne a fyzické telo) alebo päť zmyslov, ktoré ich kŕmia. Ak kočiš nie je pozorný, tak je pravdepodobné, že kočiar sa nabúra. Ak tie štyri telá neovládame s vedomou, pozornou silou vôle, tak narazíme do ohromnej tragédie.

Samozrejme, sme sa nenaučili vedome a pozorne kontrolovať vzťah medzi pocitom a mysľou, a tak je naša myseľ mimo kontroly. Toto je dôvod, prečo sú všetci napätí. Toto je dôvod, prečo existuje bujne rastúca miera depresie, samovrážd, rozvodu, násilia, úzkosti, poruchy pozornosti, atď. V skutočnosti táto desivá pravda je čoraz viacej očividnou v systéme zdravotnej starostlivosti: že väčšina ľudí trpí poruchou pozornosti.

Mimochodom, terapeuti si začínajú uvedomovať silu, ktorú má meditácia na pomoc mysli. Nedávno na Wisconsinskej Univerzite prebehla štúdia, kde po nejakú dobu merali efekty meditácie a kde dokázali, že ľudia, ktorí meditujú, majú nižšiu úroveň stresu, menšiu šancu srdcového ochorenia, menšiu šancu srdcového infarktu a mnoho ďalších faktorov. Toto všetko jednoducho kvôli tomu, že sa naučili, ako ovládať svoju pozornosť a tak odoberať energiu z mysle. Myseľ sa potom prirodzene usadí.

Na začiatku sa učíme ako rozvinúť Šamathu, schopnosť psychologicky prebývať v pokoji, vedome. Takže radšej, než mať chaos, ktorý v nás bežne víri, sa učíme ako zamerať pozornosť. Takže, to bude jednoducho  prvé cvičenie, ktoré sa všetci naučíme- ako sa sústrediť na jednu vec a zanechať myslenie. Toto je prvá fáza.

Naučíme sa pár odlišných techník. Každý je vo svojich schopnostiach iný a inak reaguje na pomôcky. Potrebujeme rozvinúť jednu techniku, ktorej sme schopní sa držať s disciplínou, s vytrvalosťou a s trpezlivosťou. Je dôležité vybrať si jednu techniku a držať sa jej. Všetci budeme čeliť prekážkam a problémom, ale nesmieme urobiť chybu, že budeme veriť, že to sú výsledky tej techniky, ktorú aplikujeme. Všetky tieto techniky fungujú. Čo vytvára problémy, je naša vlastná myseľ.

Za nejaký čas, súvisiaci s úsilím, aké vynaložíte, sa myseľ začne prirodzene upokojovať. Deje sa to prirodzene. Nemôžete to siliť. A toto je ďalšou vecou, ktorá je veľmi dôležitá, aby sme si vyjasnili: nemôžete siliť myseľ, aby bola ticho. Toto je ďalšou chybou, ktorú robí mnoho meditujúcich a učiteľov meditácie: hovoria, “utíšte svoju myseľ“. To je nemožné. To nedokáže urobiť nikto. Avšak pokročilí praktici a učitelia toto môžu povedať ako spôsob vyjadrovania sily vôle pozornosti, pretože je známy fakt, že ak je pozornosť silne umiestnená, tak myseľ ustúpi. Ale toto nesmie byť chápané ako tlačenie vedomia proti mysli, proti myšlienke: toto spôsobí psychike násilie a môže vyústiť v prehĺbení utrpenia. Za predpokladu, že sa budete správne riadiť inštrukciami, neexistuje žiadne nebezpečenstvo. Iba sa uistite, že sa zameriavate na sústredenie pozornosti, skôr ako na snahu utíšiť vašu myseľ.

Staňte sa veľmi vedomými, veľmi pozornými a myseľ sa sama od seba usadí. Myseľ je ako jazero, ako oceán. Čo spôsobuje vlny, sú všetky dojmy života a náhodné a roztržité myslenie a cítenie, ktoré sa v nás odohráva. Ale ak sa naučíme, ako zamerať našu pozornosť, tak tie dojmy prestanú narážať do mysli a namiesto toho prídu do vedomia. Potom sme schopní vziať tie informácie a správne ich v nás uložiť. Toto znamená, že tie výbuchy pocitov už viacej nenarážajú divoko do mysle a myseľ sa prirodzene upokojuje.

Toto sa v Ezoterickej Psychológii nazýva Transformácia Dojmov.   

Môžete ísť napríklad na meditačný výlet a ak ste disciplinovaní a budete pravidelne sedávať 8 až 10 hodín denne, tak je to záležitosťou pár dní, kedy môžete zažiť pokojnú myseľ. Väčšina z nás nemá takú príležitosť, takže musíme očakávať, že to zaberie viacej času. Ale ak každý deň budete sedávať a snažiť sa pracovať s vašou pozornosťou po celý deň, každý deň, tak dosiahnete pokojnú myseľ veľmi rýchlo. Ak budete každú minútu neustále pracovať, tak uvidíte obrovské rozdiely. To je skutočný dôvod, prečo mnísi chodia na meditačné výlety a skutočný dôvod, prečo žijú v kláštoroch. Je to na zabránenie všetkých týchto dojmov, aby do nich nenarážali, aby sa odizolovali od toľkej komplikácie, aby neboli v meste, aby neboli v okolí opačného pohlavia, aby neboli v miestach, kde sú bombardovaní s toľkými informáciami. V izolácii sú schopní mať pokojnú myseľ veľmi rýchlo. Bohužiaľ, keď sa vrátia naspäť do mesta, tak to stratia. Toto zistí mnoho meditujúcich. Oni chcú ísť na dlhý meditačný výlet, na 10 dní alebo na tri mesiace alebo na rok a potom idú a dosiahnu pokojnú myseľ, ale hneď ako sa vrátia do mesta, tak je to preč. Toto je srdcervúce. Urobili by lepšie, keby rozvinuli pokojnú myseľ tu, uprostred mesta. Možno, že to vezme viacej úsilia, viacej silnej vôle a viacej trpezlivosti, ale výsledok je ďaleko viac odolný a dlhotrvajúci. V tomto zmysle my, ktorí žijeme v meste, máme výhodu. Ak dokážeme rozvinúť pokojnú myseľ tu, tak to je nerozbitné. Takže, ak máme takú disciplínu, takú silu vôle, tak môžeme mať pokojnú myseľ, ktorá nemôže byť otrasená.

Skutočný chaos je v mysli. To je ako myseľ reaguje s okolím. Ak to dokážete zmeniť, tak dokážete zmeniť celý jav. Takže podstatou Šamathy je naučiť sa, ako nastaviť myseľ na jednu vec bez toho, aby sme boli rušení, naučiť sa ako dávať pozor. Toto robíme tým, že sa najskôr naučíme, ako sa koncentrovať na jednu vec.

Musíme sa naučiť, ako sústrediť našu pozornosť po celý deň, napriek náramným rozptýleniam, v ktorých pláva naša spoločnosť. Musíme sa naučiť, ako kontrolovať našu pozornosť, napriek reklamám, filmom, časopisom, príťažlivosti pohlavia, pitia a fajčenia; ak sa dokážeme kontrolovať pred všetkými týmito túžbami, tak neexistuje nič, čo nás môže zastaviť od dosiahnutia Absolútnej Dokonalosti Duše.

Takže sa naučíme dve cvičenia, aby sme rozvinuli schopnosť kontrolovať našu pozornosť. Jedným z nich je naučiť sa, ako sa sústrediť na plameň sviečky a druhým je naučiť sa, ako sa sústrediť na váš dych. Všeobecne povedané, pre mnohých je sviečka na začiatku jednoduchšia.

Predbežný Experiment Koncentrácie 1: Sviečka Cvičenie 1

Nájdite si miesto, kde budete sedieť v úplnom pohodlí. Umiestnite sviečku tak, aby ste videli plameň. Oči majte otvorené a majte veľmi uvoľnené držanie tela.

Plynule a postupne si začnite byť vedomí svalov tela. Začnite v hornej časti vašej hlavy a pohybujte sa smerom nadol, uvoľňujúc všetky svaly. Predstavte si, ako sa vytráca napätie, stúpajúc nahor ako dym alebo para. Buďte dôkladní. Nájdete napätie na prekvapivých miestach.

Po úplnom uvoľnení všetkých svalov sa zamerajte na plameň sviečky. Potom iba udržujte vašu pozornosť na plameni sviečky. Nedovoľte vašej mysli, aby vás vtiahla do myšlienok, snov, spomienok alebo plánov. Vašim cieľom je udržať úplné sústredenie na plameň sviečky.

Túto kontrolu nad pozornosťou udržujte 10 až 15 minút. Zakaždým, keď stratíte vašu pozornosť v rozptýlení, tak sa jednoducho vráťte k sústredenosti na sviečku. Neposudzujte sa ani si negratulujte. Iba pozorujte.

Stopnite sa tým, že si nastavíte budík. Nesledujte hodiny, ani sa nespoliehajte na váš zmysel pre čas. Toto sú rozptyľovania pozornosti. Vy potrebujete rozvinúť schopnosť, aby ste sa dokázali na 100% zamerať na jednu vec. Dokonca i malé 5%  poňatie o čase je neprijateľné.

Na začiatku príliš dlho nemeditujte. Popálite sa. Krátke sedenia sú lepšie, možno 10 alebo 15 minút. Ak budete chcete viac než to, tak robte 10 minút, dajte si prestávku, potom urobte ďalších 10 minút. Ak budete robiť kratšie sedenia, tak skôr rozviniete hlbšiu koncentráciu. Dlhšie sedenie znamená väčšie riziko, že stratíte koncentráciu alebo sa rozptýlite. Iba postupne by ste mali zvyšovať vašu dĺžku meditácie. Samozrejme že v neskorších fázach by ste mali rozvinúť dostatok vedomej pozornosti tak, že dĺžka sedenia bude irelevantná, pretože už nikdy v ničom nestratíte vašu pozornosť. V tomto štádiu meditujete tak dlho, ako je potreba na dosiahnutie akéhokoľvek cieľa, ktorý ste si určili pre toto sedenie. Mnísi v Tibetskej tradícii sa začínajú učiť meditovať tým, že vykonávajú krátke 10 až15 minútové sedenia. Toto robia 20 až 30 krát za deň  a iba postupne zvyšujú dĺžku sedenia.

Toto cvičenie robte každý deň. Najlepšie je to robiť v čase, keď ste prirodzene v pokoji: skoro ráno alebo večer. Niektorí ľudia sú ospalí v strede popoludnia (medzi 4 alebo 5 hodinou); využite prirodzené telesné pauzy. Dôležité je, aby sme rozvinuli dôslednosť. Ak preskočíte dni, tak ochromujete vašu vlastnú schopnosť napredovania. BUĎTE DÔSLEDNÍ.

Predbežný Experiment Koncentrácie 1: Sviečka Variant 2

Postupujte podľa pokynov pre prvé cvičenie. Teraz, pri pozorovaní plameňa, venujte pozornosť výkyvom a zmenám plameňa. Všimnite si, aké jemné sú zmeny; zmeny vo farbe, v priehľadnosti, vo vibrácii, v pohybe, v rytme, atď. Plameň nezostáva nikdy rovnakým; neustále sa mení. Toto nie je cvičenie v myslení: je to cvičenie v pozorovacích schopnostiach. Venujte pozornosť zmenám: nepremýšľajte o nich, ani ich neporovnávajte, ani o nich neuvažujte: iba ich sledujte tak ako sa dejú. Nestraťte okamih tej činnosti!

Predbežný Experiment Koncentrácie 1: Sviečka Variant 3

Teraz, ako pokus, pozorujte plameň sviečky, ale pozornosť venujte svojim rukám. Pozorujte, ako sa dokážete pozerať na jednu vec, ale venovať pozornosť druhej. Pozornosť nie je závislá na zraku. Ani na akomkoľvek  inom fyzickom zmysle. Tento jav je veľmi dôležitý, aby sme pochopili.

Všimnite si, že sa dokážete pozerať  na sviečku a vašu pozornosť mať na tele alebo na zvuku alebo na snívaní (dennom). Vidíte, ako sa dokážete pozerať na jednu vec a pritom venovať pozornosť druhej?

Napríklad, očami môžete sledovať sviečku, ale môžete venovať pozornosť na pocity v tele. Toto sa nazýva Rozdelenie Pozornosti. Je to dôležitá zručnosť, ale v tejto fáze cvičenia je to prekážka. Na začiatku nemôžete mať takú rozdelenosť, pokiaľ chcete rozvinúť silnú koncentráciu. Nemôžete byť rozdelení týmto spôsobom. 100%  vašej pozornosti musí byť zameranej na objekt pozornosti. Takže keď pracujete na rozvíjaní koncentrácie, NEROZDEĽUJTE vašu pozornosť. Všetku vašu pozornosť zamerajte na váš objekt.

Skutočnosťou však je, že všetkým nám pripadá, že naše mysle sú more chaosu; ako sa s takým hlukom v našich hlavách môžeme sústrediť?

Toto je začiatočnícka prekážka. Tu je vaša sviečka, tu je vaša pozornosť, pozeráte sa na ňu, sledujete ju, ale čo sa nevyhnutne stane? Myšlienky, emócie, pocity, všetky druhy informácií v troch mozgoch sú tam, aby nás rozptýlili; spomienky, starosti, atď. Minulosť a budúcnosť. Je tam kyvadlo. Zlé a dobré, minulosť a budúcnosť atď. Toto je spôsob, ako myseľ funguje: kyvadlo, dualita, tam a späť.

Každé rozptýlenie, každý pocit, každá myšlienka, každý cit má potenciál absorbovať určité percento vašej pozornosti. Vašou úlohou je naučiť sa, ako zamerať 100% vašej pozornosti na plameň sviečky. Najrýchlejší spôsob, ako to urobiť, je v podstate veľmi jednoduchý: všimnite si, čo vo vás nevenuje pozornosť plameňu sviečky.

Sadnete si meditovať, pozorujete sviečku a cítite bolesť v kolene, myslíte o peniazoch, máte skrytú úzkosť. Všetko sa deje súčasne. To znamená, povedzme že 10% vašej pozornosti je na vašom kolene, 50% myslí o peniazoch, 20% je úzkostlivých a 10% ráta čas (čakajúc kedy už skončí meditácia) a to, čo zostáva, je iba osamelých 10% snažiacich sa sústrediť na plameň sviečky. Čo máte teda urobiť?

Plnosť Mysle

Ak pozorujete sviečku a uvedomíte si, že k vám stále prichádzajú myšlienky o peniazoch, vtedy sa jednoducho na chvíľu na tie myšlienky pozrite a odtiahnite od nich vašu pozornosť. Chvíľkovo im venujete pozornosť, potom im prestanete venovať pozornosť. Ako prvé musíte rozpoznať rozptýlenie. Ak to budete ignorovať, tak to bude trvať dlhšie. Ak sa na to na okamih pozriete a potom si toho nebudete všímať, tak budete môcť oveľa rýchlejšie rozvinúť koncentráciu. S každým rozptýlením, ktoré zbadáme a necháme tak, zvyšujeme silu našej pozornosti na náš hlavný objekt. To znamená, že budete viacej a viacej sústredený na objekt meditácie.

Toto je základom plnosti mysle: stále si vedome uvedomovať čo robíme. Všimnite si, čo sa snaží zadržať vašu pozornosť, potom usporiadajte vašu silu vôle s cieľom sústredenia sa na objekt meditácie. Takže postupne, všímajúc si, čo vás rozptyľuje, sústredíte viac a viac pozornosti na objekt. Postupne bude vaša koncentrácia silnejšia. S pokračujúcim cvičením budete môcť ľahko zamerať vašu pozornosť a myseľ sa prirodzene upokojí. Vezmite vaše vedomie preč od rozptyľujúcich elementov a ony prirodzene poľavia. Je to prirodzené, nič nemusíte siliť. Deje sa to samo od seba.

Váš úspech v tejto úrovni cvičenia si zmeriate podľa toho, ako dlho dokážete zostať sústredení na objekt meditácie. Vlastne, na začiatku robíte meranie tým, či si pamätáte alebo nie, že ste tam, aby ste meditovali! Toto je prvá brána. Mnoho ľudí si sadne za účelom meditovať a za pár sekúnd na to zabudnú, a potom prejde celých 10 alebo 15 minút a uvedomia si, “Počkaj chvíľu, ja by som mal meditovať!“ Toto sa musí zmeniť, pretože ak zabudnete, že to robíte, tak to nerobíte.

Čo ak si všimnete bolesť? V tejto fáze cvičenia, ak vás niečo bolí, tak sa môžete pohnúť. Sedieť v bolesti nemá zmysel. Pointou je rozvinúť relaxáciu a koncentráciu. Vypracujte si správne držanie tela, ale nehýbte sa stále, pretože toto sa stane vážnou prekážkou. Ak máte skutočnú silu vôle, ak chcete naozaj pritlačiť, tak sa vôbec nehýbte. V určitej úrovni cvičenia si budete musieť túto zručnosť vybudovať. V určitom bode sa budete musieť prestať hýbať úplne, aby ste sa mohli posunúť ďalej. O tom budeme hovoriť neskôr. Takže v tejto fáze, ak vás niečo bolí, tak urobte úpravy. Bolesť je iba rozptýlenie; trochu sa pohnite, nechajte to tak a pokračujte v koncentrácií. Časom nebude bolesť prekážkou.

Šamatha

Šamatha je Pokojné Zotrvávanie, pokoj ustálenej mysle. Tento stav existuje, keď sme vyvinuli to, čo je nazývané “jednobodová myseľ“ čo je v Gnostickej terminológií nesprávnym názvom. Myseľ nie je jednobodová, vedomie je. (V mnohých Východných tradíciách sa slovo “myseľ“ používa namiesto “vedomia“. Teda, “prebudená myseľ“ alebo Bódhičitta (Bodhicitta), je skutočne “prebudené vedomie“. Tieto termíny tu objasňujeme, pretože na Západe “myseľ“ sa predpokladá, že znamená “intelekt“ a keby mal niekto prebudiť intelekt, tak  potom by sa z neho stal potrat Prírody, inak známy ako “démon“.)

Ak chceme mať vhľad(preniknutie do podstaty) do našej skutočnej situácie, tak musíme zriadiť Šamathu, Pokojné Zotrvávanie. Vhľad je naším cieľom: schopnosť priameho vnímania pravdy.       

Vipašjana je Sanskritské slovo pre Vhľad. Doslova preložené to znamená “špeciálny vhľad“. Inými slovami, Vipašjana súvisí s Predstavivosťou a Jasnozrivosťou.

Takto to v podstate funguje. Nachádzate sa v loďke v oceáne. Loďka je vašou mysľou. Oceán je život. Bežne je loďka pohadzovaná oceánom, a vy nedokážete nepohnute stáť, je to nemožné. Život s nami hojdá príliš tvrdo. Musíte sa niečoho pridržať: lodného sťažňa. Sťažeň loďky je objektom koncentrácie, sviečka, váš dych alebo nech to je čokoľvek. Držíte sa ho všetkým, čo máte. Musíte na to zamerať všetku vašu silu vôle. Zatiaľ čo vaše vedomie výhradne ťaháte k tomu, aby ste sa držali, oceán sa prirodzene upokojuje. Loďka sa začne upokojovať a vy rozviniete stabilitu. V tomto bode sa môžete pustiť sťažňa a rozhliadnuť sa okolo seba a začať chápať čo sa vám deje.

Šamatha je schopnosť stáť nepohnute na palube. Šamatha stojí v stabilite, v pevnosti a v pokoji. Vipašjana vníma podstatu javov. Keď sa začnete pozerať na veci, tak ich začnete vidieť spôsobom, akým ste ich nemohli vidieť, keď bola loďka pohadzovaná. Takto funguje meditácia. Vyvinieme si schopnosť pokojne pozorovať a v tom pozorovaní sme schopní vnímať podstatu javov.

Šamatha a Vipašjana v jednote vyvolávajú Samádhi. Ak nemáte prístup k Samádhi, tak je to kvôli jednému z týchto dvoch dôvodov: buď nemáte vybudovanú Šamathu alebo Vipašjanu alebo je to vaša karma. To je všetko. Hocikto dokáže vybudovať jednotu Šamathy a Vipašjany, a teda vstúpiť do Samádhi, pokiaľ to karma dovolí.

Objekt koncentrácie, ktorý používame na rozvinutie Šamathy, môže  byť hocičo. Mnoho Hinduistických jogínov sa sústredí na palicu alebo kameň, pretože všetci si ho dokážu zohnať, nemusia si kupovať luxusný v obchode. Je to iba kameň a tak meditujú a rozvíjajú koncentráciu. Sú takí chudobní, že si nemôžu dovoliť kúpiť dajaký luxusný rituálny objekt alebo veľkú sochu. Samozrejme, mnoho ľudí na Západe týmto spôsobom pristupuje k meditácii, čo je k ich smole.

Môžete použiť plameň sviečky alebo kameň alebo Empire State Building, za predpokladu, že máte výhľad, aby ste ho videli. Ale bez ohľadu na to, najlepšie je použitie skutočného objektu, mimo vás. Vhodnejšie je použiť niečo prírodné a organické alebo obrázok svätej osoby či symbol. Časom ako rozviniete viacej nepretržitej pozornosti, môžete prejsť na zložitejšie objekty.

Prekážky, ktorým čelíme v našej snahe vybudovať Šamathu, sú rôzne. Prvé sú vonkajšie rozptýlenia, hluky vonku, kričiaci susedia, bolesť v tele, že nám je príliš chladno, príliš horúco; čokoľvek. Musíme rozvinúť schopnosť, aby sme sa o nič také nestarali, odtiahnuť sa z toho. Ak potrebujete použiť upchávky do uší, tak ich použite. Ak si potrebujete dať deku alebo sa na minútu natiahnuť, tak to urobte. Dajte si pauzy; ale účelom je sedieť a byť trpezliví. Odtiahnite svoju pozornosť od každého rozptýlenia a dostanete sa tam. Neexistujú žiadne skratky.

Jednou z prekážok, ktorej ľudia čelia je, že očakávajú príliš veľa. Sadneme si meditovať, a v ten deň chceme mať Samádhi. Takto to nefunguje. Nechoďte do toho s očakávaním, pretože to je myseľ, to je túžba a to spôsobí frustráciu a popálite sa. Toto sa deje mnohým ľuďom.

Jedným z pravidiel, ktoré môže pomôcť, je táto malá fráza, veľmi jednoduchá:

Tak ako je.

Ak vás rozptyľujú veci, ak vás obťažujú, ak vás vyrušujú, cítite sa rozrušení, úzkostliví, iba si pamätajte, že všetky veci sú, aké sú ; pozorujte to a nereagujte. Všetko, čo musíte urobiť, je iba pozorovať veci také, aké sú. Pozorujte ich také, aké sú; upustite od túžby meniť javy. Nebuďte na nič upnutí a ani nič neočakávajte.

Relaxujte a sledujte; myseľ sa sama od seba ustáli podľa vašej vytrvalosti. V Tibete sa vraví, že keď sa niekto chce stať mníchom, tak najskôr musí ísť na dlhý meditačný výlet na šesť mesiacov až rok, jednoducho, aby  rozvinul Šamathu. To znamená, 8 až 10 hodín denne meditovať. Takže neočakávajte, že to získate za týždeň alebo za dva. Zaberie to čas a úsilie. Ale odmeny sú neoceniteľné, pretože to prinesie mier/pokoj. A to je to, čo chceme, nie? Ak chceme mier, tak to musíme kultivovať vo vnútri a tieto jednoduché cvičenia vedú priamo k tomu.

Existujú dva príznaky, ktoré ukazujú, že niekto vyvinul Šamathu. Po prvé, sú prirodzene priťahovaní k Šamathe; to znamená, že chcú pokračovať v cvičení. A po druhé, je to pokojná myseľ, ktorá nedokáže byť rozptýlená.

Vlastne existuje deväť rôznych úrovní Šamathy. O tomto budeme rozprávať neskôr. Ale je potrebné, aby ste vedeli, že najlepšia technika, ktorú sa v tomto kurze budeme učiť, nevyžaduje, aby ste mali plne vyvinutú Šamathu. Ak máte predbežnú koncentráciu, tak budete schopní zužitkovať techniku, ku ktorej pracujeme.

Druhým príznakom rozvinutia Šamathy je pokojná myseľ. Toto znamená, že myšlienky sa môžu stále objavovať, len nie sme nimi rozptyľovaní. Toto je veľmi dôležité, aby sme jasne porozumeli. Myšlienky a rozptýlenia sa môžu stále objavovať, ale nám nespôsobujú, že zabudneme, že meditujeme. Nepohltia nás. My budeme pokračovať v držaní sa sťažňa loďky a uvidíme, že rozptýlenia prichádzajú a odchádzajú; teraz nás nevezmú so sebou. Toto je opakom toho, aká je väčšina z nás; keď sa pokúšame meditovať, tak sme ustavične ťahaní bez ohľadu na to, aké rozptýlenie sa objaví. Je to ako keby sme boli v rozbúrenom oceáne a vlnou za vlnou boli pohadzovaní. Správne zriadená Šamatha znamená, že vidíme vlny, ale nejdeme s nimi. Chce to iba vytrvalosť.

Druhým aspektom správneho rozvoja Šamathy je, že to nie je fádne, nie je to hmlisté a ani to nie je nejasné. Je to veľmi ostré. Je to veľmi jasné. Keď niekto vyvinul túto úroveň koncentrácie, tak je schopný sedieť s koncentráciou, s rozpínavosťou, nie je tam pocit úzkostlivosti alebo napätia alebo niečoho, čo nás zoviera alebo byť bitý myšlienkami a pocitmi. Je tam otvorenosť a mier; je to veľmi uvoľnené. To všetko sú aspekty, ktoré musíme chápať.

Cesta k tomuto miestu je pomocou hlbokej pozornosti. Nie je to stav rozptýlenia. Je to veľmi pozorné.

Stavy Vedomia

Ako vidíme na Čiare Bytia, vedomie má mnoho úrovní. Máme nižšie úrovne a vyššie úrovne vedomia. 

dve-ciary

Úplne naspodku máme to, čo je v gréčtine nazývané Eikasia. Toto je úroveň vedomia, ktorá je brutálna, inštinktívna, zvieracia atď. Toto sa v dnešnej dobe stáva veľmi populárnym stavom vedomia. Ľuďom sa skutočne páči správať sa ako zvieratá. Teraz je veľmi bežné a populárne kultivovať zvieracie správanie. Populárne je to hlavne vo filmoch a v televízii. Väčšina filmov teraz obsahuje násilie a ľudia si spĺňajú všetky svoje zvieracie túžby. Všetky sú o kultivovaní tejto úrovni vedomia. Toto je najnižšia možná úroveň, ale to je to, čo sa našej kultúre páči.

Ďalšiu úroveň, ktorú máme je v gréčtine nazývaná Pistis. Toto je úroveň názorov a presvedčení. Toto je najbežnejšia úroveň, ktorú si ľudstvo vyvinulo.

Väčšina ľudí bude v priebehu celého svojho života žiť úplne v týchto dvoch úrovniach. Takže medzi týmito dvoma rozvíjame naše náboženstvo, našu kultúru, všetky naše myšlienky a naše myšlienky o nás samých. Obidve tieto úrovne sú kŕmené zmyslovou mysľou, našimi konceptmi o pocitoch a životnými skúsenosťami skrze pocity. Väčšina ľudí nejde nikdy ďalej než toto.

Na Čiare Bytia tieto dva stavy charakterizujú veľmi úzky rozsah vedomia.

Ďalší spôsob, ako sa na to dá pozerať je, že Eikasia sa dá tiež vidieť ako fyzický spánok, pretože je to forma spánku; je to spiace vedomie. Zatiaľ čo my fyzicky odpočívame, dokonca i pri kráčaní, vedomie spí. Toto je to, čo by sme normálne nazvali “Bdelým Stavom“, kde sa s našim fyzickým telom prechádzame po okolí. Ale v kontexte chápania z väčšieho celkového pohľadu začneme vidieť, že medzi Eikasia, zvieracím správaním a Pistis, úroveň názorov a presvedčení, je iba veľmi malý rozdiel.

Toto teraz vidíme v našich životoch, kde väčšina ľudí žije svoj “Bdelý“ život konajúc na základe inštinktívnych túžob hnaných strachom. To je ich jediná motivácia v živote, byť hnaný nedostatkom istoty, báť sa, ako keby išli všetko stratiť, nemajú žiadne peniaze, nie sú v bezpečí. Toto je inštinktívne a mechanické a mnoho ľudí žije svoje životy úplne v tejto úrovni vedomia, vydesení.

Niektorí žijú svoj život úplne vo svete mysle, medzi myšlienkami a konceptmi a pre nich takýto druh učenia zostáva iba ďalším konceptom, iba viacej myšlienok, iba ďalšie učenie. Pre nich sa tieto vedomosti stávajú iba ďalšími odpadkami na zaplnenie mysle.

Keď sa naučíme, ako dávať pozor veľmi praktickým, veľmi priamym spôsobom, každý okamih každého dňa, snažiac sa oddeliť od konceptov, od presvedčení, od myšlienok, od emócií a pocitov, tak toto všetko môžeme zmeniť. 

Musíme sa pritlačiť k tomu, aby sme boli vedomí. Robíme to tým, že sa učíme byť pozorní, čo sa nazýva Sebapozorovanie a tým, že sa učíme vidieť tri mozgy, ale nebyť v nich, byť od nich oddelení. Pozorujeme myšlienky, pozorujeme pocity, pozorujeme naše činnosti, ale vždy s pocitom vnútorného oddelenia. Toto úsilie sa musí stať dôsledným, neustálym, nepretržitým.

Keď sa to stane nepretržitým, tak sa to môže stať Seba-pamätaním. Seba-pamätanie je dôsledné, nepretržité pozorovanie samého seba, zatiaľ čo sme si takisto vedomí nášho vlastného vnútorného Bytia. Znamená to, že sme prítomní, že sa pozorujeme a zároveň sme si vedomí Toho, čo je mimo piatich zmyslov. Byť si vedomý všetkého, čo robíme.

Toto nemá nič spoločné s predstavou alebo konceptom. Nemá to vôbec nič spoločné s presvedčením. Nemá to nič spoločné s dobrým alebo špatným pocitom, vyzerajúc dobre alebo zle. Je to čisto vedomá pozornosť, to je všetko.

Vedomá pozornosť je mimo toho, čo si myslíme že sme, kým by sme chceli byť, kto chceme, aby si ľudia mysleli, že sme. Je to mimo tohto všetkého. A nikto to za nás nemôže urobiť, nikto. Túto schopnosť musí rozvinúť iba jednotlivec a to je ťažké, veľmi ťažké.

Ale ak zriadime túto nepretržitosť vedomej pozornosti, tak potom sa zriadime v ďalšej úrovni vedomia, čo je v gréčtine nazývane Dianoia- radikálny vedomý vývin. Termín Dianoia sa v dnešnej dobe používa veľmi známou školou nazývanou “Dianetici“. Ale to, čo učia je, ako používať myseľ, čo je opakom Gnózy. My učíme ako používať vedomie a to nie je to isté.  Ale mnoho sa kvôli tejto terminológii spletie.

Dianoia je nazývaná Tretím Stavom Vedomia a my musíme byť dôslední, nikdy sa nezastavujúc, snažiac sa tam zriadiť samých seba. Toto znamená, že musíme byť schopní sa pozorovať v troch mozgoch, ako keby telo bolo hercom a vo vnútri bol režisér. Režisér je vedomie, ktoré je priamo spojené s našou vlastnou Vnútornou Božskosťou. Je to v nás tá časť, ktorá by mala robiť rozhodnutia a poznať dobré od zlého.

Byť zriadený v Treťom Stave Vedomia, znamená mať nepretržitosť upomienky na Boha(neustále si pamätať Boha), naše vlastné Bytie, nášho Najvnútornejšieho Otca, ktorého prítomnosť je v nás zriadená nepretržitým a aktívnym smerovaním vedomej pozornosti. Toto je Seba-pamätanie.

Pinocchio je Gnostický príbeh, napísaný Gnostickým zasvätencom. Je to príbeh o drevenom chlapcovi, ktorý je bábkou a ktorý sa chce stať skutočným človekom. Bábka je pozemský človek a jeho vodca je vedomie, Jimini Cricket (cvrček). On je ten tichý vnútorný hlas, ktorý ten chlapec obyčajne ignoruje; to je naše vedomie, časť v nás, ktorá pozná dobré od zlého. Ale je ticho. A keď je myseľ aktívna a my sme chytení v našich túžbach, tak ho nepočujeme, ignorujeme ho. Zvyčajne nám hovorí, aby sme robili to, čo nechceme robiť, my sa chceme stať slávnymi ako Pinocchio. Nechceme počúvať ten hlas.

Učiť sa meditovať je, učiť sa ako ten hlas zosilniť, urobiť z toho hlasu, z toho vedomia toho, kto riadi šou; už nie myseľ, už nie túžba, ale naša nadradená/vyššia časť.

Zriadenie sa v Treťom Stave Vedomia, Seba-pamätania, prináša radikálnu zmenu, pretože to je stav, kde sa začíname zriekať všetkého, čo je pod tým, všetko čo patrí k nižším úrovniam vedomia. Tam, kde sme mali názory, presvedčenia, založené na našej pýche a strachu, kde sme mali inštinktívne správanie, založené na našej pýche, strachu, závislosti, a na všetkých možných problémoch, tam sa začneme meniť a zriekať sa tých vecí; toto je dôvod prečo Dianoia je Samaelom Aun Weorom definovaná ako “revízia presvedčení“.

Meditácia je funkcia vedomia. Vedomie je pozornosť. Šamatha je Pokojná Myseľ, ktorá vyplýva z nasmerovania pozornosti; toto je Seba-pamätanie alebo Sebapozorovanie. Všetko je to o rozvíjaní pozornosti, to je všetko.

Ak sa chcete toto naozaj naučiť, naučiť sa celý deň meditovať: Naučte sa, aby ste sa nikdy nedali rozptýliť. Existuje niekoľko spôsobov, ako sa to dá uskutočniť. Nikdy nerobte viac, ako jednu vec naraz, pokým sa nenaučíte, ako ju robiť vedome. Väčšina ľudí toto neznáša. Znamená to, že by ste nemali súčasne jesť hamburger, šoférovať auto, volať z mobilu a mať pustené rádio. Radi to robíme. Znamená to, že by ste nemali súčasne pracovať na počítači, jesť obed, volať telefónom a mať pustené rádio alebo televíziu. V podstate keď toto robíme, tak to znamená, že naše vedomie je rozptýlené do mnohých vecí a toto znamená, že tam nie je súdržná, sústredená pozornosť. Ak sa tiež takto snažíme naučiť meditovať, tak budeme veľmi frustrovaný, pretože sme nerozpoznali tie správania, ktoré vytvárajú prekážky k meditácii.

Musíme sa naučiť sústrediť pozornosť na jednu vec naraz. Robte jednu vec a robte ju s vašou úplnou pozornosťou. Väčšina ľudí verí, že toto znamená, že toho tak moc neurobíme, ale opak je pravdou. Nevieme to, pretože nevieme ako to urobiť. Tak sme navyknutí na naše zvyky, na spôsob akým teraz žijeme, že sa nám nechce meniť.   

Keď chcete vedieť ako meditovať, tak musíte zmeniť vaše návyky, vaše každodenné návyky. Zistite, ktoré veci vás rozptyľujú a zmeňte ich.

Tu je pár nápadov: chcete byť radikálny? Prestaňte pozerať televíziu. Televízia nás núti fantazírovať a snívať(denné snívanie). Sledujeme televíziu, ale myslíme na niečo iné; rovnako je to s filmami. Iba na chvíľu prestaňte, na pár mesiacov. Prestaňte na pár mesiacov počúvať hudbu. Skúste to a sledujte, ako sa vás vaša myseľ bude pokúšať dohnať k šialenstvu.

My sme tak zvyknutí na veci, ktoré nás rozptyľujú, len aby sme sa mohli vyhnúť pravému stavu vedomia. Ak chcete vidieť váš pravý stav, tak sa prestaňte rozptyľovať. Čítame gýčové romány, sledujeme televíziu, príliš dlho sme na telefóne, klebetíme, chodíme na nákupy, všetky tieto veci sú rozptýleniami, aby nám pomohli sa vyhnúť pravde.

Ak sa chceme naučiť ako meditovať, tak všetky tieto návyky sa musia zmeniť. Neznamená to, že už nikdy nepôjdete na nákupy. Neznamená to, že si už nikdy nepozriete film. Znamená to, že druhý krát, keď pôjdete, tak to budete robiť s úplnou vedomou pozornosťou. Ak sa k tomu vôbec vrátite. Možno nie. Možno zistíte, že tie návyky boli naozaj škodlivé a vnútorne vám ubližovali, ale jednoducho ste sa s tým nemohli vyrovnať.

Opäť platí, že potrebujeme odvahu. Takže meditácia je vlastne ľahká, ale dostať sa tam, nie je ľahké. Musíte sa zrieknuť mnohých návykov a zmeniť veľa vecí, aby ste vedeli, ako meditovať.

Teraz, účelom tohto všetkého nie je iba rozvinúť koncentráciu, to je iba predbežné. Účelom rozvinutia stabilnej, pozornej koncentrácie po celý deň, a keď si sadneme meditovať, je rozvinúť Šamathu. Ale skutočne dôvodom prečo rozvíjame Šamathu je, aby sme sa naučili ako meditovať. Koncentračné cvičenia, mantrické cvičenia a všetky ďalšie kroky sú predbežné. Skutočná meditácia je spôsob ako získať informácie.

Dostanete skupinu desiatich meditujúcich, po jednom z každého kontinentu, a bez toho, aby o tom ďalší vedeli, im poviete, “Chcem, aby ste meditovali nad týmto symbolom,“ povedzme kríž. A všetci budú meditovať bez toho, aby vedeli, že i ostatní meditujú. Keď dostanete ich spätnú odpoveď, tak dostanete informácie, ktoré sa im podarilo získať nie skrze koncentráciu, ale skrze meditáciu a od všetkých dostanete rovnakú odpoveď. Vedomie je univerzálnym jazykom a symboly majú univerzálny význam. Jogíni a praktici z celého sveta sa dostanú k rovnakým výsledkom. Spôsob, ako sa k nim dostanú, sa môže trochu líšiť, obrázok môže vypadať odlišne, predstava môže byť odlišná, slová môžu byť odlišné, ale význam je rovnaký. Toto je dôvod, prečo všetky svetové náboženstvá majú rovnaké základné symboly; všetky majú kríž, všetky majú hada, všetky majú pannu, všetky majú Krista. Všetky ich majú. Veľké náboženstvá sú všetky jedným; formy sa menia, ale pravda je rovnaká. Samádhi je spôsob ako sa dostať k tej univerzálnej pravde.

Najprv rozvinieme koncentráciu, Šamathu, potom rozvinieme Vipašjanu. Toto slovo je tiež veľmi zaujímavé. VI pochádza z VIESA čo znamená “špeciálny“ alebo “vyšší/nadradený“. ASHANA znamená “vnímať“. Takže VIPASHANA znamená “vnímať vyššie“(vnímať niečo, čo je na vyššej úrovni).

Toto slovo Vipašjana, Viesa úzko súvisí so slovom Vishnu (Višnu). Takisto úzko súvisí s týmto slovom VISION (Vízia) a takisto je úzko spojené s týmto slovom WISDOM (Múdrosť). Ezotericky povedané, všetky sú rovnakou vecou. Višnu v Hinduizme je “ten, kto preniká,“ a je tým, kto poslal všetkých Avatarov: Krišnu, Ramu. Všetci boli prejaveniami “prenikajúcej sily,“ “múdrosti.“ Višnu je tu v Chokma (Chokmah). Chokma znamená “múdrosť“. Nie je to úžasné? Hinduizmus a Judaizmus hovoria to isté.

Takže každý Avatar a Kristus, ktorý zostupuje, je z tejto oblasti; Budha, Ježíš, Mohamed, Višnu, všetci. A ich charakteristiky sú mier/pokoj (Šamatha) a schopnosť vnímať vyššie (Vipašjana). Chokma je energia, ktorú máme tiež vo vnútri v sebe, a toto môžeme vedieť skrze vedomie.

Základná schopnosť vedomia je vnímať, vidieť. Vidíme preto, pretože máme vedomie. Rastliny a zvieratá to majú tiež. Verte či neverte, rovnako tak aj minerály a takisto svetlo. Kvantová fyzika, moderná veda, dokázala, že svetlo je inteligentné. Svetlo robí rozhodnutia. Nie je mechanické. Spravili test, kde nastavili, že malá kvanta, balíček svetla vyjde zo zariadenia a narazí na niečo, vďaka čomu bude musieť ísť okolo, takže si bude musieť vybrať jednu alebo druhú cestu. Na jednej strane bude zariadenie, ktoré absorbuje svetlo, takže ak si vyberie túto stranu, tak to svetlo zmizne. Ak pôjde druhou stranou tak bude pokračovať. Takže vystrelia jednu kvantu, ktorá ide k tej strane, kde bude pohltená/absorbovaná a následne nato ani jedna kvanta nepôjde tým smerom. Ten jeden balíček svetla dokáže vnímať a je prepojený so všetkými ďalšími balíčkami svetla.

Toto bolo dlhú dobu známe v Hebrejčine a v Kabale a rovnako tak aj v Hinduizme a Budhizme. To svetlo je svetlom nadpozemského trojuholníka. A toto je to, čo poznáme ako Kozmického Krista. A čo hovoríme o Kristovi tu? On je synom, Slnkom, Slnečným Svetlom. Kto sú všetci títo hrdinovia a bohovia zo všetkých čias, zo všetkých náboženstiev? Všetci sú slneční bohovia: Apolón, Helios, Zeus, Balder, Superman, Mitra, Ježíš, Merkúr, všetci. Všetci majú vzťah k slnečnému Bohu Ra. On je tým svetlom, ktoré preniká.

To svetlo je v každej ľudskej bytosti. Je to svetlo vedomia. Ale keď žijeme život rozptýlene, tak tým svetlo mrháme a zomrieme nikdy nevediac nič iné, okrem našich presvedčení, našich názorov a veľa utrpenia.

Čo sa týka slova Múdrosť (Wisdom), prvá časť WIS súvisí s týmto termínom VIESA čo znamená “vyššie,“ ale tiež je základom vízie, “vidieť.“ DOM, ako v “dominovať,“ “mať moc.“ Múdrosť je potom “moc preniknúť vyššie.“ Moc vidieť za hranice normálnych vecí. Múdrosť je rovnaká ako Vipašjana. Takže, keď hovoríme o Svätcoch majúcich veľa múdrosti, skutočne ezotericky to znamená, že dokážu vidieť  viac ako my. My musíme iba rozvinúť túto schopnosť. Takže tieto dve strany, Šamatha a Vipašjana sú tým, čo budeme rozvíjať v tomto kurze.

Jazdi na koňovi Pokojného Zotrvávania a použi ostrú zbraň Vhľadu, aby si prerezal sieť skresleného vnímania a chamtivosti. – Tsong Khapa

On hovorí, aby sme spolu použili Šamathu a Vipašjanu, aby sme prenikli utrpením. Spolu nám dávajú silu zmeniť, odstrániť klam. Vyrezať ilúziu. Zmeniť myseľ.

Prerezávaním sa skrze ilúzie mysle, sa môžeme povzniesť do Štvrtého Stavu Vedomia: Nús. Nús je dokonalé prebudené vedomie. Toto je úroveň vedomia Samádhi. Aby toto mohol niekto inkarnovať, znamenajúc v tom stave žiť, tak nato musí byť veľmi vyvinutou bytosťou, veľmi čistou, nemajúc ani jeden nedostatok. Do tej doby to môžeme raz za čas zakúsiť.

Keď rozvíjame meditáciu, tak pracujeme skrze Ásanu, Pratjáháru, Dháranu, Dhjánu aby sme dosiahli Samádhi alebo Nús. Tieto úrovne Pratjáhára, Dháraná a Dhjána sú časťou Tretieho Stavu. Sú to úrovne rozvoja. Čo my sa snažíme rozvíjať, je dokonalá prenikajúca moc/schopnosť vedomia s úplným a permanentným oddelením od “ja.“   

Týždenné Cvičenie

Strávte 10 až 15 minút relaxovaním a vokalizovaním zvuku “O.“ Zatiaľ čo vokalizujete, predstavujte si vo svojom srdci silné, teplé svetlo.

Strávte 10 až 15 minút sústredením vašej pozornosti na plameň sviečky. Vôbec vašej mysli nedovoľte, aby blúdila. Vašu schopnosť koncentrácie si môžete zmerať podľa toho, ako dlhý čas dokážete udržať nepretržitosť pozornosti. Ak sa myseľ rozptýli, tak sa vráťte ku koncentrácii.

Behom cvičenia by ste mali pokračovať v hlbšom a hlbšom uvoľnení.

Toto cvičenie robte každý deň, bez výnimky. Aby sme mohli pokročiť v Gnostickej Práci, je nutné rozvinúť silnú disciplínu.

Toto je druhá časť kurzu s názvom Gnostická meditácia

preložené z anglického originálu: Calm Abiding
prednáška daná Gnostickými Inštruktormi na gnosticteachings.org
služba od vydavateľstva Glorian